Oxidačný stres

Stres. Kto z nás v dnešnej dobe neprežíva žiaden stres? Už len z toho slova máme doslova stres. Tentoraz však nebude reč o obyčajnom strese, posvietime si na ten oxidačný.

Pre mnohých možno neznámy pojem. V každom prípade práve tento druh stresu stojí za nespočetným množstvom ochorení.  Čím je tak výnimočný a ako na nás vplýva?

Moderný medicínsky výskum poukazuje, že jednou z významných príčin vzniku chronických zápalov je oxidačný stres spôsobený nadbytkom reaktívnych zlúčenín kyslíka v organizme a nedostatkom antioxidantov, ktoré by nadbytočné zlúčeniny kyslíka odstránili.

K vzniku oxidačného stresu prispieva najmä nevhodný životný štýl a znečistené životné prostredie.  Oxidačný stres stojí za rozvojom chronického zápalu, ktorý súvisí aj s rozvojom mnohých civilizačných ochorení ako je rakovina, Alzheimerova a Parkinsonova choroba,  choroby srdcovocievneho charakteru ( ateroskleróza, hypertenzia, infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda), alergia (astma, chronická nádcha), autoimunitné ochorenia (diabetes, skleróza multiplex) a ochorenia pohybového aparátu (osteoporóza, reumatoidná artritída, osteoartróza).

Oxidačný stres vyvoláva domino efekt. Najprv máme zvýšenú hladinu voľných kyslíkových radikálov, tie vo zvýšenom množstve vyvolajú chronický zápal. Tkanivá postihnuté týmto zápalom nakoniec tiež začínajú produkovať reaktívne kyslíkové radikály a oxidačný stres sa prehlbuje ďalej. Za fyziologickej funkcie sú reaktívne kyslíkové radikály potrebné pri komunikácii medzi bunkami, pokiaľ však ich hodnota stúpa na patologické hranice, spôsobia zánik týchto buniek. Za normálnych okolností sú nadbytočné kyslíkové radikály neutralizované antioxidantmi ako sú vitamín C, glutatión, vitamín E... Ak je však prekročená ich hodnota, tak antioxidanty, ktoré má organizmus k dispozícii nezvládajú taký masívny nápor a dochádza k vzniku oxidačného stresu.

 Hodnoty antioxidantov v tele s narastajúcim vekom (po 40-ke) začínajú klesať. Na znižovanie oxidačného stresu používa telo všetky dostupné antioxidanty a tým sa prehlbuje ich deficit.  V súčasnosti je veľký subklinický deficit vitamínu C. Jeho dopĺňanie je preto nevyhnutné na udržanie fyziologických funkcií a zabránenie vzniku rôznych chorôb.   Preto si treba vymazať dlho vtĺkaný fakt z hlavy, že vitamín C je dobrý len pri nachladnutí, či chrípke. Má oveľa väčší význam pre náš organizmus.  Vie byť liekom na oxidačný stres.

Okrem toho, že vitamín C prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom, pomáha zabezpečiť aj normálne funkcie imunitného systému, pomáha k tvorbe kolagénu,  k funkcii nervového systému a normálnej psychickej činnosti, k zníženiu miery vyčerpania, prispieva k normálnemu energetickému metabolizmu a zvyšuje vstrebávanie železa.

Veľký význam má podávanie vitamínu C pri protinádorovej liečbe. Súvisí to s ochranou proti oxidačnému stresu  a mechanizmami, kedy podporuje protinádorovú imunitu, keďže oxidačný stres sa podieľa na kancerogenéze. Oproti prevencii tu je potrebné navýšenie bežnej profylaktickej dávky. Okrem podpory protinádorovej imunity napomáha T-lymfocytom rozpoznať nádorové bunky a podporuje ich cytotoxické pôsobenie. V tomto prípade na dosiahnutie optimálnych plazmatických koncentrácií sa odporúča intravenózne podanie vitamínu C alebo jeho užívanie v tzv. lipozomálnej forme, kde sa dosiahne lepšia vstrebateľnosť.

Aj pri ochoreniach pohybového aparátu hrá zápal dôležitú úlohu, a aj tu sa na ňom výrazne podieľa oxidačný stres. Okrem jeho redukcie plní vitamín C aj ďalšie funkcie. Je dôležitým kofaktorom pre enzým na syntézu kolagénu, kde dochádza k premene prokolagénu na kolagén.  Kolagén syntetizovaný za prítomnosti vitamínu C sa zúčastňuje aj na hojivých procesoch. Dostatočne vysoké hladiny vitamínu C sú preto žiaduce po zraneniach a operáciách pre zvýšenú potrebu hojivých procesov.

Dostatočná dávka vitamínu C  zmierňuje aj prejavy stresu. Zvyšuje jeho toleranciu a tým pozitívne ovplyvňuje krvný tlak a hladinu kortizolu. Má neuroprotektívnu funkciu. Pri depresiách bola preukázaná značná strata energie a neurotranmiterov a sú pozorované aj neurodegeneratívne procesy. Tie bývajú spôsobené s oxidačným stresom,  ktorý poškodzuje funkciu nervového tkaniva. Teda bolo preukázané, že depresívna porucha  je spojená s oxidačným stresom a deficitom vitamínu C.

Kardiovaskulárne choroby sú väčšinou spôsobené aterosklerotickým procesom. Pri vzniku aterosklerózy hrá významnú úlohu chronický zápal nízkeho stupňa. K jeho rozvoju opätovne prispieva oxidačný stres poškodzujúci cievy.  Subklinický deficit vitamínu C pôsobí proaterogénne , narúša metabolizmus tukov a podporuje vznik porúch stien ciev.

Ako môžete vidieť, oxidačný stres má za následok mnoho nepríjemných ochorení. Dostatočný príjem vitamínu C však priaznivo ovplyvňuje zložky vrodenej ako aj získanej imunity. Ako antioxidant ochraňuje bunky imunitného systému pred voľnými kyslíkovými radikálmi a okrem toho pôsobí ako kofaktor mnohých enzýmov a podieľa sa na udržaní kožnej a epitelovej bariéry, ktorá tvorí významnú časť imunity. Vďaka tomu zlepšuje odolnosť organizmu a ochraňuje nás (aj) pred oxidačným stresom.