Možnosti očkovania proti SARS-CoV-2

Aké typy vakcín proti Covid-19 sú momentálne vo vývoji a akú majú účinnosť? To všetko sa dozviete práve v tomto článku.

Pre svet teraz okrem dodržiavania odstupu, používania dezinfekcie na každom kroku a nosenia ochranných rúšok svitá nádej aj v podobe očkovania. Očkovanie rozdelilo svet na dva tábory: tých ktorí sa na očkovanie tešia a berú to ako možné vykúpenie, a tých, ktorí sú zásadne proti a tvrdia, že nebudú zo seba robiť pokusné myši.  
V súčasnosti je v klinických fázach testovania až 55 vakcín a niekoľké už uzreli svetlo sveta, boli schválené a úspešne sa nimi začalo očkovať. Pozrime sa im trošku na zúbok.

V súčasnosti sa delia vakcíny na 4 typy:

1. Inaktivované a/alebo živé oslabené vírusové vakcíny- využívajú oslabený alebo inaktivovaný- usmrtený vírus  SARS-CoV-2. Takýto vírus nespôsobí ochorenie, ale vyvolá imunitnú odpoveď. Na tomto princípe funguje napr. vakcína proti mumpsu, obrne alebo hepatitíde typu A. U týchto typov vakcín je nevyhnutné znížiť riziko, aby nestimulovala imunitný systém až priveľmi, a aby nedošlo k poškodeniu niektorého orgánu. Na tomto princípe zakladajú svoju prácu firmy Sinopharm, Sinovac či Bharat Biotech International.

2. Vírusové vektorové vakcíny - tieto používajú nepatogénny vírusový nosič. V prípade SARS-CoV-2 je to najčastejšie adenovírus. Geneticky upravený adenovírus sa dostáva do bunky a produkuje proteíny koronavírusu. Na tie začne telo reagovať tvorbou imunitnej odpovedi a chráni tak príjemcu pred nakazením sa vírusom. Nevýhodou ľudských adenovírusov je, že môžu spôsobiť bežné nachladnutie alebo chrípku a niektorí ľudia si uchovávajú protilátky a pre nich môže byť vakcína neúčinná. Na tomto princípe je založená vakcína firmy Johnson & Johnson, ruská vakcína Sputnik V a opičí adenovírus používa pri vývoji svojej vakcíny firma Astra Zeneca. Proti opičiemu adenovírusu má protilátky len asi 1% ľudí.  Šimpanzí vírus bol už využívaný pri vakcínach proti HIV a malárii.

3.Vakcíny na báze proteínov – využívajú k vytvoreniu imunitnej odpovedi neškodné fragmenty proteínov alebo proteínových obalov, ktoré napodobňujú vírus SARS-CoV-2. Tieto vakcíny sú bezpečné , ale nevýhodou môže byť nedostatočná imunogenita, a teda neschopnosť vyvolať dostatočnú tvorbu protilátok. Preto často potrebujú adjuvans na posilnenie účinku. Takýto typ vakcíny pripravuje firma Novavax.

4. DNA a RNA vakcíny – využíva sa v nich umelo nasyntetizovaná DNA alebo RNA, kde si podľa nej organizmus vytvorí sám príslušné proteíny pôvodcu ochorenia a na tieto proteíny si potom vytvorí bezpečnú imunitnú odpoveď.  U DNA vakcín je potrebné, aby prenikli do vnútra bunky, lebo mimo nich sa rozloží. Ani tak nemusí byť imunitná odpoveď dostatočná a je nutné použiť ešte adjuvans. RNA vakcíny slúžia ako priama matrica na tvorbu imunitnej odpovede, nevýhodou je, že sú oveľa krehkejšie ako DNA vakcíny, a preto potrebujú na svoju ochranu obal z tukových molekúl. RNA vakcínu vytvorila už firma Pfizer/BioNTech a Moderna.

Účinnosť vakcín predčila mnohé očakávania zo začiatku roku 2020, keď sa infekcia začala šíriť svetom. Teraz je ich účinnosť niekde okolo 95% po zaočkovaní potrebných dávok.  V súčasnosti robia mnohým vedcom, epidemiológom a celkovo lekárom vrásky novovznikajúce mutácie tohto vírusu. Svetom kolujú mutácie Britského variantu (B.1.1.7), Juhoafrického (B.1.351) a menej rozšíreného Brazílskeho. Britská a Juhoafrická mutácia spôsobuje efektívnejšie viazanie sa na receptor, a tým pádom efektívnejšie infikuje bunky. Oba varianty majú rôzne mutácie na Spike proteíne ale aj mimo neho. Preto na infikovanie stačí menšia nálož vírusu ako pri pôvodnom. Pri Juhoafrickom variante sa zistila rezistencia voči neutralizácii z protilátok prítomných v krvných sérach ľudí, ktorí prešli infekciou. Inými slovami, protilátky mnohých ľudí po infekcii tento variant nedokázali zneutralizovať.

Ako sú na tom štúdie dvoch u nás používaných vakcín?
V prípade vakcíny Pfizer/BioNTech je schopnosť neutralizácie protilátok po 2 odporúčaných dávkach voči mutovaným verziám nižšia len mierne, aj to len pri Juhoafrickom variante. Pri vakcíne od firmy Moderna po zaočkovaní dvomi potrebnými dávkami bol relatívne nízky pokles neutralizačnej schopnosti pri Britskom variante  a väčší pri Juhoafrickom. Moderna však sledovala všetky mutácie, nie len vybrané ako Pfizer/BioNTech (na Spike proteíne).
Dôležité ale je, že ani jedna vakcína nezaznamenala výrazný pokles účinnosti. Nebude to možno tých sľubovaných 95% ako pri pôvodnom víruse, ale aj nižšia imunitná odpoveď by mala zabrániť ťažšiemu priebehu ochorenia. Výhodou RNA vakcín je, že nie je problém pridať sekvenciu pre Juhoafrický variant a tým zvýšiť účinnosť vakcíny voči nemu. Obe firmy už pracujú na úpravách, aby pokryli aj tieto varianty.