Domáca liečba Covidu a následky po prekonaní infekcie

Téma COVID-u a  samotnej pandémie na nás teraz útočí z každej strany, hádam aj viac ako samotný vírus. Neustále vidíme nové štatistiky, počúvame informácie o vakcínach ale o čosi menej sa hovorí o domácej liečbe a o možných dlhodobých následkoch tejto choroby.

Žiaľ kvôli stále vysokému počtu nakazených a značne vysokému počtu hospitalizovaných pacientov v nemocniciach ju nemôžme brať na ľahkú váhu. Momentálne Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny sveta v prepočte na počet úmrtí na počet obyvateľov. Pravdepodobne za to môže už dlhšiu dobu spomínaná britská mutácia ale aj v posledných dňoch novoobjavená československá, ktorej stačí oveľa menšia „nálož“ vírusu na infikovanie človeka.  

Je dokázané, že medzi rizikové faktory patrí vyšší vek, rôzne ochorenia (hypertenzia, diabetes, chronická obštrukčná choroba pľúc, obezita), mužské pohlavie ako také (muži majú v pľúcach viac ACE2 receptorov ako ženy, kde sa vie prichytiť vírus), fajčenie a imunosupresívni pacienti. Inkubačná doba vírusu je 2-14 dní, a preto je niekedy ťažké určiť miesto alebo osobu, od ktorej sa človek nakazil. Vzhľadom na veľký počet nakazených je niekedy pomerne ťažké nedostať sa do kontaktu s pozitívnym pacientom a tak sa vyhnúť ochoreniu.

Čo teda robiť ak dostaneme do rúk pozitívny výsledok testu?

Na začiatok je potrebná prísna karanténa, aby sa predišlo ďalšiemu šíreniu nákazy. Pokiaľ chceme organizmus posilniť, aby sa čo najlepšie vysporiadal s ochorením, je dôležitý „doping“ vitamínmi a minerálmi. Tie sú dôležité aj pri prevencii, ale pokiaľ už ide do tuhého ich zvýšené dávky môžu znížiť riziko horšieho priebehu a skrátiť rekonvalescenciu.

Medzi prvé patrí vitamín D, ktorý má komplexné imunomodulačné a protizápalové účinky. Okrem iného indukuje tvorbu protivírusových molekúl.  Preventívne sa odporúča denná dávka 1000-4000 IU denne. V prípade ochorenia sa odporúča nárazová dávka 30 000 IU a každý štvrtý deň 7000 IU, pričom sa odporúča monitoring hladín vitamínu.

Vitamín C asi netreba nikomu predstavovať. Každý pozná jeho protivírusové, imunomodulačné a protizápalové účinky. Preventívne sa odporúča dávka 2 x 1g denne ideálne s postupným uvoľňovaním. Počas liečby akútneho ochorenia jeho spotreba vzrastá na 2-4 g denne, ba niekedy až na desiatky gramov v intravenóznej forme v prípade ťažších stavov. Výhodná je aj kombinácia vitamínu C s kvercetínom (250mg denne preventívne, počas ochorenia 2x denne).

Medzi ďalšie patrí zinok. Ten má protivírusové, reparačné a antioxidačné vlastnosti. Inhibuje RNA-polymerázovú aktivitu a replikáciu koronavírusov a inhibuje SARS-CoV proteázu. V jeho prípade je potrebná včasná aplikácia. Preventívne sa odporúča v dávke 25 mg denne a počas ochorenia 50-100 mg.

Nápomocné pri liečbe sú aj betaglukány. Majú imunomodulačné a protizápalové účinky a podporujú protivírusové mechanizmy. Z fytofarmák sa ešte využíva Pelargonium sidoides alebo aj nazývaný liečivý muškát, ktorý má pozitívne účinky pri viacerých formách respiračných ochorení a takisto podporuje protivírusové mechanizmy. Bolo dokázané, že inhibuje replikáciu (množenie) koronavírusov in vitro. Na trhu sa nachádza vo forme kvapiek.

Taktiež sa odporúča podávanie skupiny vitamínov B a hlavne tiamínu. Mnohí pacienti s Covid majú aj problémy so spánkom a odporúča sa u nich užívať melatonín v dávke 5-10 mg denne a má aj antioxidačné a protizápalové účinky.

Ďalej sa odporúčajú polynenasýtené kyseliny – Omega 3, ktoré majú protizápalové a stabilizujúce účinky.

Keďže Covid je hlavne respiračné ochorenie a mnohých trápi kašeľ, liečbu je vhodné doplniť o mukolytiká, teda liečivá, ktoré napomáhajú vykašlať hlieny. Sem patria erdosteín (granulátová forma je voľnopredajná) a acetylcysteín.

V prípade vysokých teplôt je možné použiť paracetamol, ibuprofen a kyseliny acetylsalicylovú, ktorá má navyše antitrombický efekt (zabraňuje vzniku zrazenín).

V prípade rizikových skupín a ťažších stavov sa odporúčajú antibiotiká a liečivá ako inozín pranobex, kolchicín a v posledných dňoch toľko skloňovaný ivermektín. Ani jedno z liečiv nie je z terapeutického hľadiska určené priamo na liečbu vírusu SARS-CoV 2. V niekoľkých štúdiách boli preukázané ich priaznivé vplyvy na liečbu. Podanie týchto liečiv, ale spadá výhradne do rúk lekára. Inozín pranobex je liečivo určené na liečbu alebo úpravu zníženej alebo nefunkčnej bunkovej imunity a zvládnutie symptómov pri vírusových respiračných infekciách, herpetických a ďalších. Kolchicín je liečivo používané primárne na liečbu  záchvatov dny a  liečbu familiárnej stredomorskej horúčky.

Ivermektín bol v humánnej medicíne doteraz používaný prevažne len ako krém na liečbu rosacey u dospelých pacientov. Iné prípravky s obsahom tohto liečiva boli vhodné len na veterinárne použitie. Pred pár týždňami bol schválený aj dovoz tohto lieku na humánne použitie vo forme tabliet. Zatiaľ je dostupný len pre nemocničnú liečbu. Začiatkom tohto týždňa, okolo 22.2.2021, by mal byť dostupný v distribúcii aj pre lekárne. Ale netreba zabúdať, že jeho výdaj je viazaný len na lekársky predpis. Jeho užívanie musí byť pod dohľadom lekára kvôli možným vedľajším účinkom ako je alergická reakcia (prejavujúca sa náhlou horúčkou, kožnými vyrážkami a ťažkým dýchaním), akútna hepatitída, krv v moči atď…

Pre mnohých ani po prekonaní covidovej infekcie problémy nekončia.  Po chrípke sa 90% pacientov zotaví do dvoch týždňov. Naopak po prekonaní covidu má nezanedbateľné percento problémy ako sú zvýšená únava, kašeľ a bolesti hlavy. Podľa nemeckej štúdie vírus môže zanechať poškodenie na pľúcach, srdci a mozgu. Medzi dlhodobé komplikácie patria respiračné problémy (dušnosť, chronický kašeľ a fibróza pľúc), neuropsychické (bolesť hlavy, poruchy pamäte, poruchy chuti a čuchu, zmeny nálady), kardiovaskulárne (bolesti na hrudníku, búšenie srdca), hematologické (zvýšená tvorba krvných zrazenín), nefrologické (chronické ochorenia obličiek), gastrointestinálne (nechutenstvo, poruchy  funkcie pečene a hnačky), dermatologické (vypadávanie vlasov) a muskuloskeletárne (bolesti kĺbov, redukcia svalov, celková slabosť). V súčasnosti sa ešte nevie povedať aké dlhodobé následky to môže mať, a či budú dočasné alebo trvalé.  Tento stav sa nazýva aj „Long covid“ alebo postcovidový syndróm. Po celom svete sa otvárajú postcovidové ambulancie, ktoré sledujú komplikované stavy po prekonaní infekcie.

Covid sa nevyhýba ani deťom. Hoci majú väčšinou to šťastie, že infekciu zvládnu bez príznakov alebo len s miernymi prejavmi ako je zvýšená teplota a kašeľ. Je to tým, že detský imunitný systém má iné zloženie a rozdielny charakter zápalovej odpovede. Dýchacie cesty bývajú často atakované inými vírusmi a majú inú expresiu ACE2 receptorov v pľúcach. Tiež sa polemizuje aj nad ochranným faktorom očkovania, keďže deti v mladom veku majú zaradom viacero očkovaní v pomerne krátkom čase.

U detí sa zatiaľ neobjavuje typický postcovidový syndróm. V súčasnosti sa zaznamenávajú po celom svete prípady detí (zopár prípadov bolo aj u dospelých), ktoré prekonali Covid, ale ich telo na to zareagovalo prehnanou imunitnou reakciu. Príznaky sa začínajú prejavovať cca. 2 týždne po prekonaní infekcie. V 50% prípadov je najčastejšou komplikáciou myokarditída (zápalové ochorenie srdcového svalu) a jednou zo závažných komplikácii býva aneurizma. . Preto pokiaľ dieťa prekonalo Covid a po čase sa prejavia príznaky ako sú horúčka nad 39 °C, vyrážky, zapálená pokožka na chodidlách a rukách, opuch lymfatických uzlín a jazyka a tráviace ťažkosti, rozhodne nečakajte a okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Tento syndróm je veľmi podobný Kawasakiho chorobe a preto ho nazývajú aj Kawa-Covid-19. Kawasakiho choroba postihuje najčastejšie deti do 5 rokov a jedná sa o systémovú vaskulitídu, ktorá postihuje malé a stredn